Sadanie domu je normálny a prirodzený jav, vznikajúci pôsobením záťaže domu na podložie. Nežiaducim úkazom, ktorý ho môže sprevádzať, je vznik trhlín a tým celkové narušenie domu. Čo ho spôsobuje a ešte oveľa viac sa dozviete v našom článku.
Rovnomerné a postupné sadanie domu
Vplyvom zaťaženia sa pôda pod základmi stláča, pričom rýchlosť sadania závisí od priepustnosti a stlačiteľnosti pôdy v podloží. Hotový murovaný dom spočiatku sadá pomerne rýchlo, neskôr sa tento proces značne spomalí, až sa takmer zminimalizuje či zastaví.
Pri sadaní nesmie byť dom ohrozený, preto musí byť základová konštrukcia navrhnutá tak, aby pôda nebola zaťažená viac, ako je povolené. Rovnako musí byť zabezpečené rovnomerné sadanie, preto je mimoriadne dôležité, aby základové konštrukcie dokázali bezpečne prenášať celkové zaťaženie murovaného domu na základovú pôdu.
Rozbor podložia má svoju podstatu
Geologický prieskum podložia je smerodajným podkladom na statické výpočty a zároveň najlepším spôsobom, ako predísť predimenzovaniu alebo poddimenzovaniu základov. Na rozbor pôdy, resp. geologický prieskum, sa využíva jednoduchá analýza podložia, vykonaná zo vzorky pôdy, získanej prostredníctvom pôdnej sondy. Skúma sa jej zloženie, mechanické a fyzikálne vlastnosti, podobne ako geologické a hydrogeologické podmienky.
Výsledky prieskumu napovedia, aká je únosnosť a stlačiteľnosť podložia domu, aká je výška spodnej vody a ďalšie dôležité údaje. Tento prieskum je potrebné urobiť ešte pred vypracovaním projektu domu, nakoľko umožní optimalizovať náklady na základovú dosku a pomôže predísť prípadným škodám v budúcnosti.
Ktoré pôdne podklady sú vhodné a ktoré naopak nevhodné?
Na položenie základov murovaného domu sú najvhodnejšie nestlačiteľné skalné a poloskalné horniny s dobrou únosnosťou, prípadne zhutnené vrstvy štrkov a pieskov.
Naopak, za nevhodné sa považuje podložie, kde prevažuje rašelina, bahnité, ílovité zeminy, ornica a neuľahnuté násypy. V takýchto prípadoch je pri zakladaní domu nevyhnutné umelo skvalitniť základovú pôdu (napríklad výmenou základovej pôdy, navezením kamenia) a tak zvýšiť jej únosnosť. Treba však rátať s tým, že tieto stavebné úpravy vás budú stáť niečo navyše.
Ako hlboko musia ležať základy
Aby základy nesadali príliš hlboko, musia ležať v nezamŕzavej hĺbke. Zamŕzanie a rozmŕzanie zeminy totiž spôsobuje nežiaduce nadmerné sadanie. V našich podmienkach predstavuje nezamŕzavá hĺbka pre skalnaté horniny 500 mm pod povrchom terénu, pre piesky a štrkopiesky 800 mm a až 1 200-1 600 mm pre íl.
Pri podpivničených domoch však nezamŕzajúca hĺbka nie je dôležitá, keďže základy sú dostatočne hlboko v zemi. Hĺbka základov predstavuje vzdialenosť od terénu po základovú škáru.
Prečo základy netreba podceňovať
Nerešpektovanie pôdneho podložia a jeho vlastností, ako aj neprispôsobenie domu podmienkam, v akých sa bude dom nachádzať, sa v krátkom čase prejaví nežiaducimi javmi, ako je nerovnomerné sadanie domu v dôsledku nehomogénnej základovej pôdy alebo ako dôsledok nevhodne rozloženého zaťaženia. Často sa tiež objavujú trhliny v múroch, viditeľné nielen v stenách či stropoch, ale dokonca v samotných základoch.
Pre našich klientov staviame Nízkoenergetické rodinné domy, ktoré prospievajú životnému prostrediu a tiež Vašej peňaženke. Nechajte Vaše sny o bývaní v našich rukách. Pretože my Vám nepostavíme dom, ale DOMOV. Neváhajte nás kontaktovať – AK stavby – domy na kľúč.
